Toto je príbeh jednej obyčajnej skrinky. Prešla dlhú cestu za mnou cez pol Eurúpy. Ale nebojte sa, jej uhlíková stopa je nimimálna. Objavila ju moja sestra pri kontajneri vo Francúzku. Poslala mi foto, že či ju chcem.

Je to taký klasický typ nábytku, ktorý ľahko nájdete niekde na bazároch. Ale vo mne sa ozval hlas záchrancu, hneď som v nej videla potenciál. Problém bol, ako ho dostať z Francúzkeho juhu na Slovensko. Tak tam čakala, v garáži, bez šuflíka, opustená, ale s nádejou. 

Asi rok, veď niekto snáď bude mať cestu autom....

A ja som si ju celý ten čas držla v hlave, občas som sa vrátila k tej fotke od smetiaku a rozmýšlala som, aká farba sa jej hodí, akou technikou ju redizajnujem.....tento proces mám veľmi rada, pre mmňa je to také kreatívne vytrženie.

Raz sa brácho vybral na služobnú cestu po Európe a zastavil sa aj u segry, skrinka sa zmestila so auta, a tak sa ocila konečne u mňa.

Na scénu prichádza ďaľší šikovný člen našej veľkej rodiny. Bratranec Jakub je šikovný stolár, vyrobil nový šuplík. Tak, aby nebolo poznať, že je nový :-)

Toto mám rada na svojej práci. Keď vytvorí príbeh a spoluprácu.

Potom to už malo rýchly spád, výsledok som už mala v hlave. Celý kus som vyčistila, odmastila a pripravila na redizajn. Namiešala som ten správny odtieň, na to číry vosk, potom detaily čiernym voskom a nakoniec pečiatky ruží.

Hotovo. Takto dostala popoluška od smetiaka nové šaty a novú šancu ešte niekho potešiť a poslúžiť.

Pozývam Vás do mojej galérie, je tam viac takýchto príbehov.

Vaša Maryš